Skočiť na hlavný obsah

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu O slobode spoločnosti: Môžu byť progresívci zmenou?

V ďalšej z relácií z cyklu O slobode spoločnosti s názvom Môžu byť progresívci zmenou? sme tentokrát aj s Daliborom Juráškom bližšie preskúmali, čo by mohla Slovensku reálne priniesť k moci sa hlásiaca, nastupujúca garnitúra. Snažili sme sa pritom oddeliť politický marketing, pozerali sme sa cez dáta a makroukazovatele. Pokúsili sme sa teda o to, čo by sme pred voľbami očákali od politických mimovládok - špecializovaných ekonomických a politických think-tankov, protikorupčných watch-dogov, atď.

Najskôr sme prešli všetky doterajšie sľuby veľkých zmien (od Mečiara k Dzurindovi, od Dzurindu k Ficovi) a ukázali výslednú realitu. Je poučné si to pripomenúť. Aby sme neboli po N-tý krát opäť sklamaní, lebo sme "chceli veriť".

Potom sme na jednotlivých ukazovateľoch v korupcii, ekonomike, školstve, zdravotníctve, kriminalite a ekológii podrobnejšie prechádzali výsledky Ficových vlád a porovnali ich s predchádzajúcimi obdobiami. Vychádzali sme len z dát, bez marketingových nánosov. Aktuálny mediálny obraz je v liberálnych, "objektívnych" médiách jednoducho neobjektívny a deformovaný.

Následne sme analyzovali možnosti zmien sľubovaných progresívcami a vôbec celou “demokratickou” opozíciou a to v neideologických ako aj ideologických oblastiach.

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Čítať ďalej…

Rektori UK a STU tesne pred voľbami politizujú akademickú pôdu

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Ide o dve počtom študentov najväčšie univerzity na Slovensku, ktoré sú zároveň často hodnotené ako najlepšie. Rektori sa tak svojou výzvou obracajú na viac ako 30 000 študentov, čo je pri 60 % účasti viac ako 1 % voličských hlasov.

Na prvý pohľad to vyzerá ako legitímna výzva k uvedomelému občianskemu správaniu. Je tiež faktom, že vo svojom krátkom prejave rektori nespomínajú žiadnu konkrétnu politickú stranu a v princípe ani nenaznačujú, ako voliť.

Čítať ďalej…

„Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Takéto diverzitné politiky sa pre našinca zdajú byť možno príliš „exotické“. Ťažko si ich v praxi predstaviť na Slovensku, ktoré nemá históriu multikulturalizmu porovnateľnú so západnými krajinami, kde už desaťročia prichádzajú imigranti z tretieho sveta.

Rovnako sme sa nepodieľali na kolonializme či otroctve, ktoré sú často udávané ako ospravedlnenie pre pozitívnu diskrimináciu menšín.

Aj na Slovensku však už prebiehajú kroky, ktoré sú predpokladom celoplošnejšieho uplatnenia takýchto diverzitných politík.

Čítať ďalej…

„Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Čítať ďalej…

Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V tomto článku si objasníme, aký bol kontext konania kampane, o čom bola, kto ju podporoval a aké mala dôsledky. Ukážeme si hlavne geopolitické hľadisko a síce to, že západní sponzori obratne využili nespokojnosť nemalej časti obyvateľstva, aby pomohli nastúpiť vláde Mikuláša Dzurindu, ktorého politika bola zároveň viac v súlade s ich záujmami.

Čítať ďalej…

Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

Čo konkrétne Soros presadzoval, sme podrobnejšie aj jeho vlastnými slovami uviedli v našej recenzii jeho knihy. Pre zhrnutie je to okrem pádu socializmu následná integrácia východoeurópskych krajín do Európskej únie, transformácia ekonomiky a otvorenie východoeurópskych trhov globálnemu kapitálu a budovanie otvorenej spoločnosti.

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Korupcia globálnej oligarchie 2

Politické mimovládky nám neustále akcentujú, koľko peňazí sa na Slovensku rozkráda z verejných zdrojov. Zvlášť dnes sa zdá, že vidíme odkryté zákulisné cestičky, ktoré im dávajú zapravdu. Čo by na verejne prospešnej veci odhaľovania korupcie mohlo byť čo i len trochu pokrivené?

Nuž na poctivom odkrývaní korupcie nič.

S dôrazom na slove “poctivom". To znamená ak:

  • významom slova korupcia nezužujeme celý zmysluplný spoločenský cieľ - hľadanie okrádania spoločnosti a tým dusenie jej rozvoja,
  • hľadáme okrádanie spoločnosti vo všetkých formách, váhovane podľa veľkosti
  • a meriame všetkým zlodejom rovnako.

Ale odkrývajú nám politické mimovládky všetky formy okrádania, na ktoré naša spoločnosť dopláca? Alebo nás jednostranne akcentujú len na (filantropicky) vybrané? Je korupcia vo verejných tendroch a malá medzi bežnými ľuďmi tá korupcia, ktorá by nás mala jediná trápiť? Alebo sú aj horšie, o ktoré by sme sa ako občianska spoločnosť mali zaujímať tiež? Dá sa objem rôznych foriem okrádania generálne odhadovať tak, aby sa dali porovnať čo do dôležitosti?

Čítať ďalej…

Ide im o slušnosť alebo politiku? Matovič, Danko a dvojitý meter na vulgarizmy

Zástupcovia politických mimovládok a rôznych občianskych iniciatív sa často oháňajú potrebou kritického myslenia a otvoreného dialógu. Prax však ukazuje, že niekedy uplatňujú dvojitý meter – svojich „favoritov“ hodnotia značne zmierlivejšie, než svojich „odporcov“. Na konkrétnom príklade – spore Danko vs. Matovič – sme sa rozhodli otestovať, ako hlboko siaha objektivita niektorých významných aktivistov.

Čítať ďalej…