Skočiť na hlavný obsah

Príspevky o politické mimovládky

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Čítať ďalej…

„Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Takéto diverzitné politiky sa pre našinca zdajú byť možno príliš „exotické“. Ťažko si ich v praxi predstaviť na Slovensku, ktoré nemá históriu multikulturalizmu porovnateľnú so západnými krajinami, kde už desaťročia prichádzajú imigranti z tretieho sveta.

Rovnako sme sa nepodieľali na kolonializme či otroctve, ktoré sú často udávané ako ospravedlnenie pre pozitívnu diskrimináciu menšín.

Aj na Slovensku však už prebiehajú kroky, ktoré sú predpokladom celoplošnejšieho uplatnenia takýchto diverzitných politík.

Čítať ďalej…

„Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Čítať ďalej…

Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V tomto článku si objasníme, aký bol kontext konania kampane, o čom bola, kto ju podporoval a aké mala dôsledky. Ukážeme si hlavne geopolitické hľadisko a síce to, že západní sponzori obratne využili nespokojnosť nemalej časti obyvateľstva, aby pomohli nastúpiť vláde Mikuláša Dzurindu, ktorého politika bola zároveň viac v súlade s ich záujmami.

Čítať ďalej…

Ide im o slušnosť alebo politiku? Matovič, Danko a dvojitý meter na vulgarizmy

Zástupcovia politických mimovládok a rôznych občianskych iniciatív sa často oháňajú potrebou kritického myslenia a otvoreného dialógu. Prax však ukazuje, že niekedy uplatňujú dvojitý meter – svojich „favoritov“ hodnotia značne zmierlivejšie, než svojich „odporcov“. Na konkrétnom príklade – spore Danko vs. Matovič – sme sa rozhodli otestovať, ako hlboko siaha objektivita niektorých významných aktivistov.

Čítať ďalej…

Dvojitý meter VIA IURIS: neodpovedajú na otázky ohľadom praxe Zuzany Čaputovej

Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrení sa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.

Čítať ďalej…

Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

Čítať ďalej…

Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

Čítať ďalej…

Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Čítať ďalej…